Materské centrum BAMBINO bolo v roku 1998 zaregistrované ako občianske združenie. Združenie vzniklo dňa 7.septembra 1998 registráciou na Ministerstve vnútra SR pod číslom VVS/1-900/90 14350.
Je to prvé materské centrum na Slovensku. Bol to nápad mamičiek na materskej dovolenke, ktoré sa stretávali na kurzoch plávania pre deti. Mali silnú túžbu vytvoriť miesto, kde by mohli pokračovať v spoločných stretnutiach aj po skončení tohto kurzu. Chceli vytvoriť miesto, ktoré by bolo bezpečné a príjemné. Kde by mohli tráviť čas so svojimi deťmi, budovať nové vzťahy, získavať potrebné informácie od skúsených žien – mamičiek, čerpať nové nápady pre prácu s deťmi. Jednoducho vytvoriť svet, kde by boli iné pravidlá ako v tom štandardnom.
Veľmi dôležitou osobou v tomto pláne založenia prvého materského centra bola Eva Fiedlerová. Spolu s priateľkou Danicou Hámorovou a ďalšími siedmimi mamičkami na materskej dovolenke slávnostne otvorili prvé MC na Slovensku dňa 1. októbra 1999. Nadšenie týchto žien bolo veľmi veľké. Keďže sa im podarilo zaregistrovať sa na Ministerstve vnútra, k tomu bolo potrebné vypracovať stanovy, ktoré sú zahrnuté v ďalšej kapitole tejto diplomovej práce. Stalo sa občianskym združením, čím nepatrilo ani štátu, ani mestu, nestalo sa podnikateľom, ale nezávislým a patrí len ľuďom. Po napísaní prvého projektu čakali pol roka, aby získali prvé dva granty na realizáciu ich myšlienky a to od: Nadácie pre podporu občianskych aktivít a Nadácie otvorenej spoločnosti. A postupne sa podarilo získať a upraviť priestory pre materské centrum BAMBINO. Podarilo sa získať veľmi výhodné priestory mesta a to v bývalej budove materskej škôlky, ktorá sídli na Šrobárovej ulici 20 v Poprade.
Začiatok bol samozrejme ťažký a zakladateľky pracovali dobrovoľne skoro celý prvý rok, často do neskorých večerov. Keďže to boli ženy na materskej dovolenke, nebol to veľký problém až do obdobia ukončenia materskej dovolenky. Nemohli len tak prestať viesť a spravovať začínajúce centrum BAMBINO. Mali vážne záväzky voči sponzorom a hlavne kvôli stále stúpajúcej účasti návštevníkov. Našťastie sa táto situácia vyriešila, pretože bol získaný grant na inštitucionálny rozvoj, ktorého súčasťou boli mzdy pre dvoch koordinátorov. Začali využívať aj absolventov z úradu práce, ktorým stačilo zadať prácu a platení boli štátom. V roku 2000 bolo možné vystavať ihrisko pred budovou a tiež pohybové štúdio pre integráciu detí s postihnutím. Uzatvorili sa zmluvy s úradom práce sociálnych vecí a rodiny a začali zamestnávať ľudí na aktivačné práce. O rok neskôr už BAMBINO začalo radiť novo-začínajúcim materským centrám na Slovensku. Vydalo publikáciu know-how -„Ako na to“ (ako založiť MC) a rozbieha projekt Ekogarda, ktorý zapájal detí zo sídlisk do ochrany ihriska pred budovou materského centra. V roku 2002 už MC BAMBINO spolu s inými MC štartovalo kampaň „Dovoľte mi vstúpiť s dieťaťom“, začalo sa teda viac hovoriť o ženách – matkách, čo prinášalo zmenu postoja spoločnosti k tejto téme. MC vydalo svoj prvý muzikál s názvom „Kozliatka“ a predstavuje ho na verejnosti, na rôznych podujatiach. Znova o rok neskôr sa podarilo nahrať druhý muzikál „Ema“. Rozbieha sa „Škola zdravého rodičovstva“, ktorá obsahuje kurzy predpôrodnej prípravy a prípravy na rodičovstvo. BAMBINO sa stáva riadnym členom novovzniknutej Únie materských centier. Kritickým rokom po finančnej stránke bol rok 2004. Hrozil skutočný zánik centra. Ale z novonahratého muzikálu „Ema“, ktorý mal úspech, nabrali členky opäť energiu a ku koncu roka sa im podarilo dokonca získať podporu z európskeho sociálneho fondu na spoločný projekt s MC v Prešove, ktorý sa volal „Z materskej dovolenky do práce“. Rok 2005 priniesol financie z projektu „Školy zdravého rodičovstva“ a bolo možné rekonštruovať budovu, ktorej chodby a strecha boli v života ohrozujúcom stave. Otvorila sa chránená dielňa pre ľudí so zníženou zdravotnou schopnosťou. V roku 2006 sa dokončovali kompletne renovácie na budove a skrášľovanie priestorov. Prebiehali stretnutia podporných skupín dojčenia, nezamestnaných žien po materskej dovolenke a BAMBINO nahrávalo nové CD s názvom „Farby“, ktoré bolo vytvorené pre účely ÚMC. V tomto roku sa tiež aktívne zapájalo do kampane „Ako chceme vychovávať naše deti“. V roku 2007 sa končil spoločný projekt s MC v Prešove. Obľúbené a vyhľadávané začínalo byť cvičenie na fit lopte, brušné tance a kurz posunkovej reči. MC BAMBINO tiež pravidelne organizovalo zbierky Modrý gombík (Unicef) a Nezábudka (Liga za duševné zdravie). Opäť však v roku 2008 prišiel pre BAMBINO ťažký rok, pretože granty neprechádzali a hrozilo, že príde o strechu nad hlavou. No CD „Farby“ ktoré malo viac ako sto účinkujúcich z ôsmych organizácií vnieslo svetlo do tohto obdobia. Tretieho októbra toho roku sa konalo ich predstavenie v Dome Kultúry v Poprade. Vedeli, že sa musia do apríla budúceho roku vysťahovať zo súčasných priestorov, ale nevzdávali sa. Potom prišlo najťažšie obdobie materského centra a to v roku 2009, kedy už naozaj muselo opustiť svoje dlhoročné priestory a presťahovať sa do oveľa menších.
Prechodné priestory
Boli to komerčné priestory v centre mesta v tzv. Dome služieb na Francisciho ulici. Nájom príliš vysoký a návštevnosť klesala hlavne kvôli zle situovaným priestorom. Zakladatelia BAMBINA sa však nevzdávali a snažili sa nájsť tých, ktorí si cenia existenciu centra a to vytváraním aktivít ako Cvičenie pre mamičky s deťmi. Organizovali na námestí aj akcie, napríklad na Deň detí aj Deň otcov. Nemalo to však stále správny efekt. Tak sa 11. septembra 2009 zorganizoval Benefičný koncert s názvom „Zachráňme BAMBINO“ ako posledná nádej. A materské centrum prišli podporiť stovky ľudí, mladých rodín, ktorým záležalo na tom, aby MC BAMBINO prežilo. Vytvorila sa aj petičná listina, s ktorou chceli zakladateľky ukázať primátorovi, že ľudia v meste chcú mať materské centrum BAMBINO. Mali v pláne ísť za ním po skončení koncertu. Vyzbieralo sa viac ako 1000 podpisov. Nakoniec to však nebolo nutné pretože na záver koncertu sa všetci zúčastnení dozvedeli, že primátor mesta Poprad Ing. Anton Danko poskytol priestory. Ešte v ten deň sa totiž konalo mimoriadne zasadnutie Mestského zastupiteľstva mesta Poprad, ktoré schválilo pre BAMBINO 6 000 €. Dôležitými osobami, ktoré pomohli, aby sa toto dosiahlo boli Marián Galajda, redaktor rádia Expres, Radka Novotná z televízie Poprad a tiež Slovenská televízia.
Tretie a súčasné priestory
Spolu s príspevkom od mesta sa mohli začať zveľaďovať tieto nové priestory na najväčšom popradskom sídlisku Juh 3, na Zimnej ulici. Tieto priestory boli v katastrofálnom stave. Kúpila sa farba na vymaľovanie, koberec a zaplatili sa rekonštrukčné práce ako postavenie nutnej priečky v chodbe, výmena jedného okna za plastové a zavedenie kotla na vykurovanie. Opäť sa dobrovoľnícky zapojilo mnoho ľudí, aby pomohli. Bol to napríklad Igor Hulin, ktorý sa postaral o osvetlenie, Vladimír Hodul montoval nábytok, Richard Frič svojim autom prevážal veci zo starých priestorov a Ján Hodul maľoval steny a prenášal ťažký nábytok. Pomáhali aj štyri absolventky z úradu práce, ktoré boli prijaté od novembra 2009 na 6 mesiacov. A tak 20. novembra o 16:00 bolo MC BAMBINO slávnostne otvorené. Nájom týchto priestorov je symbolický a to vo výške 31,01 eur mesačne a kvartálne za energie je to 400 eur. Tento nájom v týchto priestoroch majú od mesta na 10 rokov istý. Rok 2010 začal vysokou návštevnosťou a to pokračovalo celý rok. Cez prázdniny sa spustil nový kurz “Aj ja už budem škôlkarom”, ktorý sa naozaj ujal a BAMBINU veľmi pomohol, pretože letné mesiace bývajú väčšinou stratovými mesiacmi. Už v roku 2012 kedy oslávilo MC BAMBINO svoje štrnáste narodeniny, zaznamenáva tisícky návštev a viac ako stovky aktívnych členiek.
Zakladateľka materského centra BAMBINO
Eva Fiedlerová bola vedúcou štatutárkou od roku 1998 do roku 2008. O materských centrách sa dozvedela z jedného českého časopisu počas jej druhej materskej dovolenky. Myšlienka materského centra ju ovládla, pretože v ňom videla riešenie jej situácie. Keďže Poprad bol od jej väčšiny známych, priateľov a rodiny vzdialený až 350 km, potrebovala si vytvoriť spoločenstvo aj tu v Poprade. Jej pôsobenie v materskom centre by sama rozdelila na oficiálne a „človečenské“. Do oficiálnej časti jej práce patrí písanie projektov a ich realizácia, oslovovanie sponzorov, hľadanie ciest k samofinancovaniu, komunikáciu s inštitúciami a médiami, ale aj čisto pragmatické činnosti ako riešenie havarijného stavu strechy. Tá druhá tzv. človečenská časť jej práce jej však bola vždy bližšia. Patrilo k nej spájanie ľudí cez spoločné myšlienky, ich motivovanie a povzbudzovanie, počúvanie. Rada oceňovala ich prácu a povzbudzovala ľudí, ktorí zavítali do jej blízkosti. Spolu so všetkými, ktorí jej pomáhali vytvoriť BAMBINO má dodnes priateľský vzťah a zhodujú sa v to, že BAMBINO znamenalo obrovský zlom v ich životoch a v pohľade na svet. Dnes pracuje ako manažérka na projekte v oblasti umenia financovaného zo Štrukturálnych fondov EU v jednej rozpočtovej organizácii a je aj koordinátorkou kampane „Ako chceme vychovávať naše deti“. Najnáročnejšie na tejto jej súčasnej práci je pre ňu iná kvalita medziľudských vzťahov a extrémna byrokracia. Ale najkrajšie sú aj tie najmenšie úspechy, ktoré za týchto náročných podmienok, aj keď nebadane, ale posúvajú projekt k svojmu cieľu. Pani Fiedlerovej záleží na práci, ktorá má pre ľudí skutočný význam a umožňuje jej priamy kontakt s človekom. Tvrdí, že MC sú veľmi dynamické organizmy, ktoré reagujú na potreby ľudí, ktorí sa o ne starajú a ľudí, ktorým majú slúžiť. Sú najsilnejšie vtedy, keď žijú z nadšenia, keď umožňujú ľuďom lepšie si porozumieť, vzájomne si pomôcť, podporiť.